Farnosť Lipovce
Lipovce (Lipocz, 1773 Lypocz, Lipowecz, 1786 Lippocz, Lipowce, 1808 Szinye Lipócz, Lipowec, 1863-1913 Szinyelipóc, 1920 Lipovec, 1927 Lipovce). Sídlo rímskokatolíckej farnosti. Farský kostol sv. Juraja bol za poslednej revolúcie Františka Rákociho II. V rukách povstalcov a do rúk katolíkov bol vrátený v roku 1717 pričinením grófa Žigmunda Siney (Szinyei); jeho rodina mala patronátne právo (pozri pamätnú tabuľu na kostolnej veži z juhu). V priliehajúcej veži viseli dva zvony, tretí zvon visel v drevenom sanktusníku nad kostolnou loďou. V kostole na bočnom oltári bol obraz Panny Márie („Iconam BVM“, obraz myslím, že je v severnej sakristii), teraz je tam socha P. Márie. Na ďalšom bočnom oltári bola socha sv. Mikuláša (to si nepamätám, teraz socha Božského Srdca). Na sviatok sv. Anny sa konala púť „ku koscielku“, čiže do Kluknavy (aj teraz poniektorí, ale už nie ako púť, ale osobne). V kostole, keď pozeráme od oltára bola na stene kazateľnica, na ktorú sa vychádzalo po schodíkoch z vnútra kostola a pod ňou krstiteľnica. V krstiteľnici boli uložené posvätné oleje. Všetci obyvatelia boli Slováci a kňaza mali vo veľkej úcte. Farárom bol 54-ročny Slovák Matej Roško (Rosko), ktorý vyštudoval v Jágri a bol 23 rokov kňazom: rok bol kaplánom v Bardejove a 22 rokov pôsobil na tunajšom mieste; do úradu bol uvedený 26.júla 1728. Z Lipoviec pochádza aj ThDr. Ján Andraščík (založil spolok, ktorým bojoval proti alkoholizmu; napísal aj knihu „Šenk Palenčeny), ktorý taktiež pôsobil v Bardejove a z tejto rodiny pochádza aj Mons. ThDr. Bartolomej Urbanec, ktorý taktiež pôsobil ako dekan v Bardejove. Katolícka konfesia sa rozširovala výrazným tempom, pretože tu za Roškovho pôsobenia do roku 1747 konvertovalo k rímskokatolíkom 97 ľudí a okrem toho tu evidovali aj šesť pokrstených židov. V rokoch 1951-1954 pôsobil vo farnosti ako administrátor o. Andrej Lipka, ktorý dal cely kostol z vonku aj zvnútra zrenovovať a interiér vymaľovať. Fresky interiéru maľoval maliar Gábriš z Košic. Neskoršie bola prevedená premaľba interiéru na bielo, kde sa ponechali len fresky. Fresky sv. Jakuba nad severnou sakristiou a sv. Judu Tadeáša nad južnou sakristiou boli zatreté, a v roku 2019-2021 celkovú rekonštrukciu interiéru ponechaných fresiek spracoval reštaurátor Peter Hric.
Šindliar (Sendler, Sendelér, Singler, Sindlir) všetci ju považovali za matkocirkev, hoci bola filiálkou Lipovskej farnosti. Kamenný kostol sv. Michala (spomína sa už v roku 1377) mal vo svätyni klenby. V interiéri stáli tri oltáre a ich formu postavili ešte heretici, kvôli vysokému veku sa rozpadli; oltáre boli zasvätené sv. Michalovi, na druhom bola Panna Mária s malým Ježiškom (tzv. Šindliarska Panna Mária, ktorá sa dnes po dlhom čase vrátila do kostola sv. Michala, ktorý bol postavený v 50-tich rokoch oproti starému kostoliku) a na treťom bol sv. Mikuláš. Patronátne právo mala rodina Bertoti. Aj tu ako v Lipovciach boli veriaci k svojmu kňazovi úctiví. Vchod do kostolíka bol cez drevenú vežu, ktorá sa nezachovala.
Vo filiálnej obci Štefanovce (v zoznámme z r.1543) (Istvanwagas, Istvanvágas, Istvan-Vagas, Istvan-Vágas) stál starobylý kostolík Očisťovania Panny Márie na odľahlom mieste. Jeho stav bol nebezpečný, hrozilo zrútenie, preto sa tu nekonali bohoslužby; vo svätyni boli klenby. V interiéri stál aj bočný oltár Bolestnej Panny Márie a iný bočný oltár sv. Doroty. Sakristia stála z boku. Pozlátený strieborný kalich používali vo farskom kostole v Lipovciach. V inventári sa nachádzali dve starobylé plachty s troma prikrývadlami. V murovanej veži (ta už neexistuje, nahradila ju drevená veža, ktorú urobil stolár z Lipoviec pán Jozef Kundrik) viseli dva zvony a tretí visel v drevenom sanktusníku nad kostolnou loďou. Patróni tu boli tí istí ako vo farskej obci. K farnosti patrili niekedy ako filiálky aj Fričovce a Hendrichovce (a dodnes sa uvádza ako filiálka aj mala obec 1920-1991 Lačnov, 1773 Lacsno).
(pramene: „Barkóciho vizitácia Šarišského archidiakonátu“ autori prof. PhDr. ThDr. Peter Zubko, PhD a prof. PhDr. Peter Žeňuch, DrSc (a z mojich zaznamov)
Zasvätené osoby
Z farnosti Lipovce pochádzajú rehoľné sestry:
Mária Koválová /klaštor Cerova/,
…………….. Justiňaková, CSCDIJ a ……………… Kolarčíková, CSCDIJ /pôsobili v Belgicku/,
Zuzana Kovaľová, CSCDIJ /pôsobila vo Viedni, tam pochovaná/,
………….. Andraščíková, CSCDIJ /Viedeň/,
Sr. Gerlinda Bernátová, SDR (94) /Spišské Vlachy/,
Sr.Tichomira Semanová /SCSC/
a v súčasnosti sr. Celina Sedláčková /SCSC/;
filiálka Šindliar: Alžbeta Lešková, OSC,
a Eva Grusová /u Matky Terezy/;
filiálka Štefanovce: (nemám záznam)
kňazi: ………….. , ……………., Ján Andraščík, Bartolomej Urbanec;
filiálka Štefanovce: J E Mons. Štefan Kollarčík, biskup Rožňavsky;
kňazi a sestričky majúci korene z Lipoviec, P. Martin Halčák, SJ,
Don Juraj Kovaľ, SDB,
Sr. Henrieta Kováľová, SCSC;
z filiálky Šindliar: dp. Lukáš Imrich,
dp. ………… Petruška;
Schematický zoznám kňazov pôsobiacich vo farnosti Lipovce sa nachádza v baptistériu kostola sv. Juraja, ktorý dal zhotoviť o. Bartolomej Urbanec.
